Svetelné znečistenie

Autor: Branislav Kunca | 1.1.2011 o 21:27 | (upravené 1.1.2011 o 21:45) Karma článku: 12,25 | Prečítané:  3640x

Patrilo by sa už aj niečo napísať na túto tému. Asi málo ľudí vôbec počulo o tejto problematike, preto sa rád podelím o svoju prácu. Dopredu sa však chcem poďakovať môjmu konzultantovi, pánu RNDr. Pavlovi Rapavému, ktorý bol počas písania tejto práce, o ktorú sa chcem s Vami podeliť, mojím konzultantom, a zároveň Branislavovi Viliamovi Hakalovi, ktorý mi poskytol niekoľko užitočných dokumentov vrámci tejto problematiky.

 

Čo je to svetelné znečistenie?

„Svetelné znečistenie je dôsledkom nehospodárneho nakladania so svetlom, pričom narúša prirodzenú nočnú tmu a biorytmy všetkých živých organizmov (vrátane človeka)“.(Pavol Rapavý). Vzniká pri nesprávnom využívaní svetla, hlavne vo verejných priestranstvách pouličnými lampami, ktoré sú zle navrhnuté, a teda nesvietia na miesta, na ktoré by mali. Jeho dôsledkom je ožiarenie, ktoré má negatívny vplyv nielen na ľudí, ale aj na zvieratá. Toto znečistenie môže vytvárať už jedno zle nainštalované svietidlo. Pokiaľ je týchto svietidiel viac, je ho možné pozorovať už z diaľky, keďže vytvára nad miestom vzniku žltú alebo oranžovú žiaru.

fdashh.jpg

V súčasnosti je na svete veľmi málo miest, ktoré by týmto problémom neboli zasiahnuté. Ide väčšinou o miesta s riedkym stupňom zaľudnenia alebo neobývané územia ako nerozvinuté oblasti Afriky, pralesy v Južnej Amerike alebo púšte v Austrálii. Najviac postihnutá je hlavne Európa (veľkomestá ako Madrid, Londýn, Paríž alebo Amsterdam), USA (kde sa jedná najmä o celé východné pobrežie a najväčšie mestá vo vnútrozemí ako New York City, Washington alebo Chicago) a Ázia (India, východná časť Číny, či Japonsko).

xgcc.jpg

(http://www.ast.cam.ac.uk/~ipswich/CfDS/Earth_night.jpg)

Ako vzniká?

Svetelné znečistenie vzniká nesprávnym hospodárením so svetlom. Správne by malo svetlo svietiť iba kolmo pod seba, lenže v dnešnej dobe máme množstvo svietidiel, ktoré svietia aj tam, kam nemajú. Ide väčšinou o guľové, vypuklé svietidlá či osvetľovače reklamných billboardov.

Pokiaľ svieti svetlo kolmo hore, veľa svetla sa ešte nerozptýli, ide len o 30%, z toho 28% sa vracia dole (celkovo sa dole vráti len 8% takéhoto svetla), zvyšok unikne do vesmíru. Pokiaľ však svetlo svieti v uhle 15˚ nad horizont, percento rozptýleného svetla sa zvýši na 76% (40% ide dole, vráti sa 31%), a pri 5˚ je toto číslo už 97% (45% sa vracia dole, vráti sa 45%). Ide tu teda hlavne o lom svetla, pričom v zimnom období, kedy je vlhkosť vzduchu vyššia, je tento efekt znásobený.

Hlavný dôvod vznikania svetelného znečistenia je nesprávny výber lámp. Najviac sa to týka verejného osvetlenia, nakoľko pouličných lámp je najviac. Za najnesprávnejší typ lampy sa považuje guľová lampa. Hlavným problémom tohto typu je, že nesvieti práve na miesta, kam by mala. Svetlo je rozptýlené do ovzdušia, pričom pod lampou je tma. Takýto model taktiež vytvára veľmi silné oslnenie, čo môže byť veľmi nebezpečné napr. na cestách.

Ďalší, asi najrozšírenejší, no energeticky tiež nie najvýhodnejší druh, sú vypuklé svietidlá. Tie však nie sú nebezpečné pre chodcov alebo vodičov, ale pri zlom uhle môžu svietiť do obývaných priestorov.

gulovaslampa.jpgvypukla.jpg

asegy.png

 

2.1.2 Prečo je potrebné sa tým zaoberať?

V prvom rade kvôli sebe. Znečistená obloha nám, a hlavne profesionálnym astronómom, bráni v pozorovaní nočnej oblohy. Týmto sa pripravujeme o jeden z najkrajších pohľadov na vesmírne úkazy, či je to už pozorovanie súhvezdí, padajúcich hviezd, alebo komét. Tým pádom sa vlastne okrádame o vlastníctvo, ktoré nám náleží.

drtudrttz.jpg

Potom sú tu budúce generácie. Pokiaľ s tým my nič neurobíme, je dosť pravdepodobné, že to neurobia ani oni.

ČLÁNOK 1

Právo na uchovanú Zem

,,Budúce generácie majú právo na neznečistenú a nezničenú Zem, vrátane práva na neznečistenú oblohu, majú nárok na jej užívanie ako základ ľudskej histórie, kultúry a ľudský spoj, ktorý robí z každej generácie a individuality člena jednej ľudskej rodiny.“

(konferencia UNESCO, La Laguna, Tenerife, Kanárske ostrovy, 1994)

Vedzme však, že tu ide aj o naše peniaze. Verejné svetlo je platené z peňazí daňových poplatníkov, a, ako už bolo vyššie spomenuté, peniaze sú plytvané na svetlo, ktoré nie je efektívne využité. Dobrým príkladom na plytvanie peniazmi môžu byť napr. Spojené štáty americké, ktoré takýmto neefektívnym svietením minú každoročne 2 miliardy dolárov, v Európe ide o sumu 1,700 milióna eur. Mnoho štátov a miest už začalo s týmto problémom bojovať. Ako prvý bol vydaný zákon na Kanárskych ostrovoch. V tomto turistickom raji dokázali zladiť požiadavky vhodného osvetlenia s ochranou nočnej oblohy. Jedným z dôvodov bol aj fakt, že sa tam nachádzajú niektoré významné observatóriá. Ďalší zákon prišiel v rokoch 2000 v Lombardii (severotalianská provincia), kde zákon o regulácii elektrickej energie mal veľký úspech, a obyvateľmi bol prijatý veľmi pozitívne, preto ho roku 2004 ešte sprísnili. V Katalánii (severošpanielská autonómna oblasť) prijali zákon proti svetelnému znečisteniu v roku 2001, na ktorom majú hlavnú zásluhu ochrancovia prírody. Výsledkom toho bolo 30% zníženie spotreby energie a pokles kriminality.

Prvý celoštátny zákon bol prijatý v Českej republike v roku 2002, a to v zákone 86/2002 zbierky zákonov. V roku 2004 však bol tento zákon, vplyvom energetických a farmaceutických spoločností, zmiernený novelou. Avšak aj napriek tomu sa ochrancovia prírody sa môžu oprieť napríklad o §2, písmeno b, kde sa píše: ,,Znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka vypustená do vonkajšieho ovzdušia alebo v ňom druhotne vznikajúca, ktorá má priamo alebo môže mať po fyzikálnej alebo chemickej premene alebo po spolupôsobení s inou látkou škodlivý vplyv na život a zdravie ľudí a zvierat, na životné prostredie, na klimatický systém Zeme alebo na hmotný majetok.“ 27. augusta 2007 bol v Slovinsku prijatý zákon, ktorý reguloval vonkajšie osvetlenie s cieľom znížiť náklady na spotrebu elektrickej energie, a taktiež ochrany nočného prostredia pred negatívnym vplyvom svetla- ,,Zákon zakazuje svietiť nad horizont – do neba, čiže požaduje plné clonenie pre väčšinu svietidiel. Svietiť nad horizont je totiž hlavným dôvodom svetelného znečistenia. Plne clonené svetlá menej oslňujú, čo zlepšuje bezpečnosť na diaľniciach a viditeľnosť. Naopak oslňovanie ruší a znevýhodňuje starších obyvateľov, ktoré jeho zníženie privítajú. Zákon obmedzuje svietiť do bytov a bytových priestorov. Zákon požaduje zníženie spotreby energie pre verejné osvetlenie, čo znamená že obce budú povinné zaistiť úsporné využitie energie. Osvetlenie sa má používať, len kde je to nutné a v dobe, kedy je to potrebné. Uprostred noci, keď doprava ustáva, sa úroveň osvetlenia dá znížiť. Budovy, ktoré sú považované za časť kultúrneho dedičstva, samozrejme aj kostoly budú osvetlené menej.“ (Klára Baloghová). Na Slovensku máme oporu iba v jednom zákone, a to §127 občianskeho zákonníka (40/1964 zb.): ,,Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“ Tento zákon však možno uplatniť iba na priame obťažovanie svetlom v mieste bydliska.

V niektorých krajinách alebo mestách (či už spomínaná Lombardia, Slovinsko, ale aj Calgary v Kanade, Washington či Chicago) však neostalo len pri zákonoch, ale došlo aj k riešeniam. Napríklad už spomínané Calgary v roku 2001 vymenilo všetkých 49000 svetiel, a úspora za energiu dosiahla 2,1 milióna dolárov a návratnosť financií za rekonštrukciu bola aj napriek zvyšujúcim sa cenám energie do 6 rokov. V Slovinsku bude všetko osvetlenie v súlade so zákonom do roku 2017, a ročne by sa malo ušetriť okolo 10 miliónov eur.

Negatívny vplyv svetla

Vplyv svetla na prírodu

Napriek tomu, že väčšina živočíchov je aktívna cez deň, svetlo má negatívny vplyv na tie, ktoré sú aktívne v noci.

Asi dve tretiny vtákov tiahnu hlavne v noci. Ich orientácia je ovplyvnená postavením hviezd a magnetického poľa zeme. Pokiaľ sú pozemné svietidlá príliš jasné, vtáky zosadajú a nepokračujú v lete. Pri zamračenej oblohe je tento efekt ešte viac zrejmý. Vo veľkomestách, ako New York alebo Boston, vtáky zvyknú krúžiť okolo mrakodrapov, a narážať do nich. V dôsledku takýchto nárazov hynie priemerne 100-900 miliónov vtákov ročne, čo je viac, ako všetky ostatné spôsoby úhynu vtákov (napr. poľovníci, pesticídy, elektrické vedenia a iné). Príkladom môže byť aj mesto Toronto: v roku 2000 po jednej noci napočítali 582 mŕtvych vtákov (37 druhov), a v roku 2006 v noci zo siedmeho na ôsmy marec napočítali až 2000 uhynutých vtákov (89 druhov) po zrážkach s výškovými budovami (obr.5).

Tabuľka faktorov úhynu vtákov

faktory úhynu vtákov

počet za rok

zrážky s budovami

100-900+miliónov

elektrické vedenia

174 miliónov

poľovníci

100+ miliónov

mačky

100 miliónov

automobily

50-100 miliónov

poľnohospodárstvo (pesticídy)

67 miliónov

komunikačné veže

4-10 miliónov

oleje a plynné exhaláty

1-2 milióny

transformátory

1000

zásobníky a nádrže (utopenie), zúrodňovanie pôdy, komerčný rybolov, povrchové bane, atď.

neznáme

Vtáky, ktoré žijú v obytných oblastiach môžu mať kvôli svetlu problém rozoznávať príchod noci. Z toho dôvodu sa môžu diať aj také úkazy, že vtáky neskoro večer ešte spievajú. Tak isto to ohrozuje ich životný rytmus, môžu začať hniezdiť v nevhodnej dobe.

Ďalším príkladom sú morské korytnačky, druhy, ako napr. kareta obrovská (Chelonia mydas) alebo kareta pravá (Eretmochelys imbricata). Takýto druh korytnačiek po spárení opúšťa more a v noci si hľadá miesto na pláži, kde nakladie vajcia. Keďže svetlo z blízkych miest vytvára u nich ilúziu dňa, korytnačky sa nevyplavujú, pričom to má negatívne dôsledky, či už pre samicu, alebo jej potomstvo. Nie je žiadnou náhodou, že karety sú v dnešnej dobe ohrozený druh. Aj kvôli tomuto problému sa niektoré mestá vyskytujúce sa pri plážach rozhodli znížiť intenzitu osvetlenia, prípadne vypnúť verejné osvetlenie v čase rozmnožovania týchto druhov. Veľký vplyv má svetlo aj na úhyn hmyzu. Tzv. „nočný tanec“ (obr.7) hmyzích rojov nemá nič spoločné s ich normálnym životným biorytmom. Zoológovia volajú na poplach, nakoľko za jedinú noc dokáže jedna nekrytá výbojka usmrtiť niekoľko tisíc jedincov rôznych druhov. Aj táto skutočnosť prispieva k ochudobňovaniu druhovej rozmanitosti hmyzu. Za zmienku stojí výskum, ktorý zistil, že len tri písmená jednej svetelnej reklamy v rakúskom meste Graz prilákajú ročne okolo 350 000 jedincov rôznych druhov hmyzu.

Negatívny vplyv svetla sa potvrdil aj pri niektorých druhoch rastlín, medzi inými napr. stromy rodu platanus, ale aj iné, ktorým, pokiaľ sú osvetľované, môže opadávať lístie buď príliš skoro alebo neskoro; alebo rastliny ako slnečnica ročná (Helianthus annuus), ktoré sú závislé od slnečného žiarenia. Pokiaľ sú v noci osvetlené, vstrebávajú príliš veľa živín a môže sa stať, že rastliny začnú hniť.

Vplyv na človeka

Pokiaľ ľuďom nezáleží na hmyze alebo oblohe, možno ich bude zaujímať, že zle využívané svetlo má vplyv aj na ich zdravie. V prvom rade ide o regeneráciu organizmu. Človek potrebuje denne aspoň 7- 8 hodín spánku, deti 11. Dobrý a kvalitný spánok je základom dobrého imunitného systému, pričom sa znižuje možnosť výskytu rakoviny, Alzheimerovej choroby, diabetes či kardiovaskulárnych chorôb.

Na svetlo je veľmi citlivá aj tvorba najúčinnejšieho antioxidantu v našom tele, melatonínu (5-metoxy-N-acetyltryptamín) (obr.8). Tvorí sa hlavne v noci (8-10 krát viac ako cez deň) v epifýze (šuškovité teliesko). Melatonín znižuje tvorbu kyslíkových radikálov, ktoré sú hlavnou príčinou tvorby nádorových ochorení, či už ide napr. o rakovinu prsníka alebo prostaty, ktorých výskyt bol u ľudí pracujúcich v nočných zmenách päťnásobne vyšší, ako u iných ľudí. Avšak nebezpečné je aj ožiarenie. Hoci mladým ľuďom cesta po osvetlenej ulici neprekáža, starší ľudia s tým už majú problém. Ich oči sú „slabé“ a nedokážu si privyknúť na také veľké množstvo svetla. Taktiež s tým majú problém aj vodiči. Pokiaľ je svetlo príliš silné nemusí si všimnúť napr. človeka, ktorý práve vstupuje na vozovku.

DVGBdxyb.png

Dlhý rad napr. vypuklých lámp na ceste je ďalším nebezpečenstvom pre vodiča. Viditeľnosť zdrojov už z diaľky môže opticky vytvárať stroboskop, pričom významne prispieva k únave vodiča. Znižuje sa reakčná schopnosť a môže prípadne dôjsť k dopravným nehodám alebo iným nešťastiam.

Snaha o zmenu

Možno sa zdá, že sa s tým nič nedeje, ale opak je pravdou. Ako už bolo vyššie spomínané, veľa miest sa už snaží zrekonštruovať verejné osvetlenie, aby bola spotrebované menšie množstvo energie.

Prvá organizácia, ktorá sa zaoberá týmto problémom, vznikla v roku 1988 a volá sa International Dark-Sky Association (ďalej len IDA). Bola založená Dr. Davidom L. Crawfordom a jeho kolegom, Dr. Timom Hunterom, aby sa venovala vzrastajúcemu problému svetelného znečistenia. Počas dvadsiatich rokov sa vyvinula zo skupiny dvoch pracovníkov a pár dobrovoľníkov na plne funkčnú organizáciu, ktorá dnes zamestnáva okolo jedenásť tisíc zamestnancov.

IDA publikovala množstvo článkov a užitočných sprievodcov, zároveň aj vydáva kvartálny magazín Nightscape, kde sa venuje aktuálnym témam v rámci svetelného znečistenia. Zároveň už získala množstvo ocenení za programy ochrany nočnej oblohy, ako Medzinárodné komunity tmavej oblohy (International Dark Sky Communites- IDSC), Medzinárodné parky tmavej oblohy (International Dark Sky Parks - IDSP) a iné.

Práve Medzinárodné parky tmavej oblohy môžeme pokladať za jeden z najväčších úspechov IDA. Od roku 1999 rokov sa podarilo vytvoriť už 18 oblastí s cieľom ochrany nočnej oblohy (9 parkov, 9 chránených území), a 12 regiónov okolo niektorých významných observatórií. Prvou chránenou oblasťou sa stala Torrance Barrens v Kanade, prvým IDSP sa stal Natural Bridges National Monument v Utahu, USA. Väčšina z týchto parkov tmavej oblohy sa nachádza v USA alebo Kanade, avšak od roku 2009 sa IDA zamerala aj na Európu. Na začiatku roku boli za tieto parky oficiálne vyhlásené územia v Škótsku (Galloway Forest Park) a Maďarsku (Zselic). 4.11.2009 k nim pribudol aj Jizerský park tmavej oblohy v Česku. od 3.12.2010 máme Park tmavej oblohy  aj na Slovensku, konkrétne Park tmavej oblohy Poloniny, najmä vďaka úsiliu SZAA a SAS pri SAV.

V rámci medzinárodného roku astronómie 2009 vyšlo 11 kľúčových projektov, pričom projekt č. 6. bol zameraný práve na túto problematiku- Dark Sky Awareness, ktorý bol zároveň jediným projektom, v ktorom malo aj Slovensko zastúpenie, a to pánom Pavlom Ďurišom, pričom ich hlavnou úlohou bolo dostávať tento problém do povedomia. Na Slovensku sa k tomu uskutočnila putovná výstava Svetelné znečistenie.

Závery

Je to na zamyslenie, že na to, aby sme mohli pozorovať niečo tak samozrejmé, ako nočná obloha, musíme vytvárať parky tmavej oblohy. Preto jedným z riešení je využívanie lámp s plochým krytom.

xfgmn.jpg

Pri týchto krytoch by sa dali využívať energeticky výhodnejšie zdroje svetla, a tým pádom by sa znížili výdavky za energie. Pre Košice bol spravený výpočet:

Výmena krytov:  2 554 335 

Následná ročná úspora: 367 589 

Návratnosť: do 6,95 roka

Ľuďom by už nesvietili lampy do okien ako tuto môjmu spolužiakovi:

xfgtjmxf.JPG

(autor: Ondrej Vecan)

Znížil by sa výskyt civilizačných chorôb, a aspoň malou čiastkou by sa prispelo k náprave ekosystému.

Zároveň nie je pravdivé tvrdenie: menej svetla, viac kriminality. Ide len o to správne nasmerovať svetlo. A logickejšie ho využívať (predsa len...kto chodí sledovať kultúrne pamiatky o tretej ráno? :))

Preto na odstránenie svetelného znečistenia nie je potrebné svetlo zhasnúť, ale ekonomickejšie ho využívať!

 

P.S.: Som si plne vedomý, že v tomto článku sa môžu nachádzať chyby (nielen gramatické). Budem veľmi rád, pokiaľ ma niekto opraví.

Zdroje obrázkov: Pavol Rapavý, Prezentácia Problematika svetelného znečistenia, Slovenské technické múzeum, 23.9.2009 (pokiaľ nie je uvedené inak)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?